Za najdôležitejší prvok ovplyvňujúci podmienky na podnikanie v regiónoch považujú podnikatelia úroveň cestnej infraštruktúry. Vyplýva to zo záverov Veľkého prieskumu o podnikaní v regiónoch SR, ktorý v poslednom štvrťroku 2009 zrealizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Nízka kvalita cestnej infraštruktúry je vnímaná aj ako najvýraznejšia bariéra rozvoja regiónov. PAS sa problematikou dopravnej infraštruktúry podrobne zaoberala v jednej z kapitol Správy o stave podnikateľského prostredia v SR 2010. Tematiku pre PAS spracoval Ján Kovalčík z Trend Analyses.
Silný ekonomický rast Slovenska v období pred krízou výrazne zvýšil nároky na dopravnú infraštruktúru. Podľa štatistík podnikatelia čoraz viac využívajú cestnú dopravu na úkor železničnej, čo je dôsledkom nielen meniacej sa štruktúry priemyslu, ale aj zlého riadenia štátnych železničných spoločností, nízkej flexibility a relatívne vysokých cien železničnej prepravy. Slovensko tak v oblasti dopravnej infraštruktúry podľa autora analýzy čelí na jednej strane problému slabo vyťaženej železničnej siete a na druhej strane problému preťažených ciest. Do oboch hlavný typov dopravnej infraštruktúry sa pritom investujú značné verejné zdroje. O ich použití sa však rozhoduje väčšinou bez adekvátnych technicko-dopravno-ekonomických analýz.
Na železnici smerujú masívne investície do modernizácie železničného koridoru z Bratislavy do Žiliny. Zmysluplnosť vynaloženia niekoľkých miliárd eur za to, aby sa maximálna rýchlosť na tomto úseku zvýšila zo 120 km/h na 160 km/h je však otázna. Nedostatok zmyslu pre realitu a zodpovednosť v rozhodovaní o použití verejných zdrojov dokresľujú aj ďalšie zámery. Hoci Železnice SR v súčasnosti nemajú finančne plne pokryté ani úseky, na ktoré už majú vysúťažených dodávateľov, pokračujú v objednávaní projektovej dokumentácie na ďalšie úseky medzi Žilinou a Košicami bez toho, aby si vyžiadali aj alternatívne riešenia s nižšou maximálnou rýchlosťou a podstatne nižšími nákladmi.
Rovnaký prístup prevládal aj pri budovaní cestnej infraštruktúry. Na Slovensku stratégiu i termíny od polovice 90. rokov určovali politici, často bez elementárnej znalosti aspoň najdôležitejších parametrov, ktoré by sa mali pri rozhodovaní brať do úvahy. Výsledkom je sústredenie sa na dostavbu D1 z Bratislavy po Košice a opakované deklarovanie úplne nerealistických termínov jej dokončenia. Tie len zbytočne zavádzajú verejnosť i podnikateľské subjekty, ktoré môžu s oficiálnymi termínmi počítať vo svojich zámeroch. Nezávislé odborné analýzy zohľadňujúce nielen intenzitu dopravy, ale aj kapacitu existujúcich ciest 1. triedy, menej nákladné riešenia zvýšenia ich kapacity, či nákladovosť jednotlivých úsekov plánovaných diaľnic a rýchlostných ciest môžu ukázať, že doterajšie priority sú zrelé na zásadnú revíziu.
Je potrebné uvažovať s tým, že po dokončení chýbajúcich a v súčasnosti už budovaných úsekov rýchlostnej cesty R1 od Nitry po Banskú Bystricu sa zlepší dopravná situácia nielen tu, ale aj na severnom ťahu. Po dostavbe súvislej R1 do Banskej Bystrice sa totiž časť dopravy na trase východ – západ Slovenska presunie z Považia na R1 a čiastočne odbremení preťažené úseky D1 na severe. Pri výstavbe týchto extrémne nákladných úsekov vláda Roberta Fica stavila výlučne na PPP projekty, navyše obstarávané v dvoch veľkých balíkoch, na ktoré sa koncesionárom ani viac ako rok po podpísaní koncesných zmlúv nepodarilo zabezpečiť financovanie. A to napriek viacerým dodatkom k pôvodnej zmluve s ústupkami zo strany štátu (zmäkčenie termínov výstavby, zvýšenie ceny). Tie posunuli podmienky zmluvu na 1. balík úsekov D1 úplne mimo rámca pôvodnej verejne súťaže, čo bolo pre súčasné vedenie ministerstva dopravy jedným z hlavných dôvodov prečo nepokračovať v transakcii. Pre verejné financie SR to bude znamenať výraznú úľavu. Nezaviaže sa k ročným platbám vyše 550 mil. eur na dobu 30 rokov za 100 km diaľnice D1. Tie by nadlho vyčerpali možnosti verejných financií prakticky na akúkoľvek ďalšiu výstavbu iných potrebných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest.
Správa o stave podnikateľského prostredia v SR 2010 popri analýze súčasného stavu infraštruktúry a problémov formuluje aj konkrétne odporúčania na zlepšenie. Autor analýzy odporúča kompetentným predstaviteľom štátu podrobiť portfólio veľkých investičných zámerov Železníc SR i Národnej diaľničnej spoločnosti nezávislým analýzam, ktoré zhodnotia nielen ich možné prínosy, ale aj primeranosť nákladov úžitkom, ktoré prinesú. Kľúčové je identifikovať a uprednostniť investície s najpriaznivejším pomerom cena/úžitok. Rýchlejšiemu budovaniu dopravnej infraštruktúry môže pomôcť prehodnotenie uvažovanej siete početných rýchlostných ciest a opätovné zváženie dostupnejších alternatív trasovania problémových úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Tam, kde intenzita dopravy zďaleka neindikuje potrebu vysokokapacitnej komunikácie, je vhodné zvážiť ekonomickejšiu a rýchlejšie realizovateľnú alternatívu rekonštrukcie existujúcej cesty 1. triedy so zvýšením jej kapacity.
Za účelom sprehľadnenie nákladov na budovanie infraštruktúry autor analýzy odporúča nepokračovať v pokryteckej hre na nezahŕňanie záväzkov z PPP projektov do štátneho dlhu a pri rozhodovaní o spôsobe financovania uprednostniť najvyššiu efektívnosť pre verejné financie – i za cenu vyššej záťaže pre deficit verejných financií v najbližších rokoch. Investori by iste uvítali, ak by politici namiesto populistických a nerealizovateľných sľubov prezentovali dosiahnuteľné termíny dokončenia jednotlivých úsekov diaľnic či rýchlostných ciest, zohľadňujúce reálny stav príprav i finančné možnosti krajiny. Získali by tým relevantné informácie pre ich vlastné investičné rozhodnutia. Ďalej sa v Správe navrhuje identifikovať a eliminovať hlavné dôvody predražovania líniových stavieb v SR oproti iným krajinám pri zohľadnení prírodných podmienok. Dôležité je tiež výrazné zvýšenie zdrojov investovaných do údržby a rekonštrukcií ciest 1. triedy, keďže v ostatnom desaťročí sa do nich takmer vôbec neinvestovalo a hromadenie investičného deficitu by si v budúcnosti vynútilo podstatne vyššie náklady.
Uvedené odporúčania majú veľký potenciál zefektívniť a zrýchliť budovanie potrebnej infraštruktúry, čo pozitívne ovplyvní podnikateľské prostredie a rozvoj ekonomickej aktivity na Slovensku. To je obzvlášť dôležité pre posilnenie rastu zamestnanosti. Aj preto verím, že kompetentní predstavitelia štátu budú v nasledujúcom období pristupovať k problematike rozvoja infraštruktúry zodpovedne.
Róbert Kičina
Podnikateľská aliancia Slovenska
