Dane z nehnuteľnosti

Rebríčky a kalkulačka daní z nehnuteľností 2011

V roku 2011 sadzby daní z nehnuteľností v 87 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku poklesli v priemere o 0,08 %. Až 68 sledovaných miest sadzby na tento rok nezmenilo vôbec. Hoci v 14 mestách sa niektoré sadzby daní zvýšili, v ďalších 5 mestách miestne samosprávy upravili sadzby daní z nehnuteľností výraznejšie smerom nadol, čo napokon v hodnotní nepatrne prevážilo. Podľa Róberta Kičinu, výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS): „Samosprávy prekvapujúco už štvrtý rok za sebou nezvýšili dane z nehnuteľností a to i napriek skutočnosti, že im kvôli kríze klesli príjmy z podielových daní. V tomto roku to bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené voľbami do samospráv miest a obcí, ktoré sa konali na konci novembra. Zvyšovanie daní pred voľbami by bolo pre mnohých kandidátov na volené funkcie nepopulárne a po voľbách už nezvýšil čas na prípravu a schválenie daňových úprav“.Priemerné sadzby daní z nehnuteľností sú v porovnaní s rokom 2004, keď ich výšku určoval štát, približne dvojnásobne vyššie. „Dane z nehnuteľností vzrástli najprudšie medzi rokmi 2004 a 2005 kedy mohli samosprávy prvýkrát slobodne rozhodnúť o ich výške. V ďalších rokoch sa rast výrazne spomalil a od roku 2008 sa priemerná výška daní z nehnuteľností ustálila na úrovni dvojnásobku sadzieb z roku 2004,“ hovorí R. Kičina. Stabilizáciou sadzieb daní z nehnuteľností samosprávy síce šetria výdavky miestnych platiteľov v čase odznievajúcej krízy a vysokej nezamestnanosti, no zároveň sa tým sami vystavujú riziku finančných ťažkostí, keďže výber dane z príjmov fyzických osôb, ktorá je najdôležitejším zdrojom financovania miest a obcí, bol v roku 2010 až o štvrtinu nižší oproti pôvodne rozpočtovanej sume a prípadný rast miestnych daní mohol čiastočne kompenzovať tento výpadok v rozpočtoch samospráv.

Napriek súčasnej stagnácii možno očakávať, že význam miestnych daní bude v dlhodobom horizonte rásť. Podľa štatistík OECD majetkové dane na Slovensku dosahujú výšku 0,5% HDP, zatiaľ čo priemer krajín OECD je 2,0% HDP a EU15 dokonca 2,2% HDP. Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov.

Medziročný vývoj daní z nehnuteľností

Z jednotlivých sadzieb daní z nehnuteľností zaznamenali najvýraznejší medziročný pokles daň z ostatných nebytových priestorov (v priemere o -2,4%) a daň zo stavebných pozemkov (-1,7%). Ich priemerná výška v roku 2011 je 0,6064€/m2, resp. 0,3002€/m2. Priemerná sadzba dane z bytov v slovenských mestách je 0,1991€/m2 a medziročne vzrástla o 0,5%. Kým daň z bytov v priemere mierne rástla, daň zo stavieb na bývanie poklesla o 1% a jej priemerná výška je, rovnako ako v prípade bytov, 0,1991€/m2. Najvyšší nárast bol aj v tomto roku zaznamenaný pri daniach z nehnuteľností, ktoré sa týkajú podnikania. Najviac vzrástli sadzby daní z nebytových priestorov určených na podnikanie (+1,9%) a priemerná výška tejto dane je 1,437€/m2. Vzrástli aj sadzby daní z priemyselných stavieb (+1,0%) a dosiahli v priemere úroveň 2,1073€/m2. Priemerná sadzba dane zo stavieb na ostatné podnikanie zostáva aj po nepatrnom poklese v skupine daní z nehnuteľností najvyššia (2,9942/m2).


Priemerné sadzby daní z nehnuteľností v okresných mestách SR v roku 2011

Druh nehnuteľnosti 

Priemerná sadzba (€)

Zmena
2011/2010

Zmena
2011/2004

Orná pôda

0,0015

0,3%

36,2%

Trávnaté porasty

0,0003

0,6%

119,0%

Záhrady

0,0289

0,6%

129,6%

Zastavané plochy

0,0324

0,7%

157,3%

Stavebné pozemky

0,3002

-1,7%

138,2%

Ostatné plochy

0,0344

0,6%

172,9%

Stavby na bývanie

0,1991

-1,0%

58,0%

Poľnohospodárske stavby

0,2325

-1,4%

84,5%

Rekreačné stavby

0,6013

-0,2%

59,0%

Garáže

0,7887

0,1%

56,5%

Priemyselné stavby

2,1073

1,0%

234,4%

Stavby na ostatné podnikanie

2,9942

-0,1%

137,6%

Ostatné stavby

1,1673

-0,6%

208,8%

Byty

0,1991

0,5%

58,0%

Nebytové priestory na podnikanie

1,4374

1,9%

75,6%

Ostatné nebytové priestory*

0,6064

-2,4%

-7,4%

* pozn.: daň zavedená v roku 2008


Výpočet a porovnanie zdanenia podnikateľa

Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 by za tieto nehnuteľnosti v roku 2011 zaplatil najnižšiu daň v Medzeve (540 €), Moldave nad Bodvou (758 €) a v Medzilaborciach (847 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Žiari nad Hronom (4.442 €), Púchove (4.349 €) a Rimavskej Sobote (4.018 €). Až po týchto troch mestách nasleduje Bratislava – mestská časť Staré mesto (3.692 €). Najvýraznejšie by sa tomuto podnikateľovi zvýšila daň v porovnaní s minulým rokom v Dolnom Kubíne (+35,7%), kde by zaplatil daň vo výške 1.824 €. Priemerná výška dane v sledovaných mestách za uvedenú kombináciu nehnuteľností je 2.156 €.

Rebríček miest podľa výšky daní

Na základe získaných dát PAS aj v tomto roku pripravila rebríček okresných miest zoradených podľa výšky daní z nehnuteľností. Rebríček informuje, o koľko sa dane z nehnuteľností v sledovaných mestách odlišujú od celoslovenského priemeru.

V skupine sledovaných miest sú najnižšie sadzby daní z nehnuteľností v Medzeve, Sobranciach a Medzilaborciach. V prvej desiatke majú najpočetnejšie zastúpenie obce východného Slovenska. Na opačnom konci rebríčka sa s relatívne najvyššími sadzbami umiestnili Pezinok, Košice a Bratislava so svojimi mestskými časťami.

Medziročne najvýraznejšie poklesli sadzby dní z nehnuteľností v Piešťanoch, ktoré si zlepšili pozíciu v rebríčku o 17 miest a obsadili 69. priečku. Druhý najvýraznejší pokles daní z nehnuteľností bol zaznamenaný v Dunajskej Strede a následne v Skalici.

Naopak, najviac sa zvýšili dane v Dolnom Kubíne, ktorý si zhoršil pozíciu v rebríčku o 13 miest a obsadil 37. priečku. Aj napriek relatívne najvyššiemu nárastu, sú dane z nehnuteľností v Dolnom Kubíne stále pod úrovňou celoslovenského priemeru. Druhý najvýraznejší nárast daní bol v Myjave a tretím mestom s najvýraznejším nárastom daní z nehnuteľností je Rožňava.


Rebríček miest podľa výšky daní z nehnuteľností v roku 2011

Poradie * Mesto

Pomer výšky daní z nehnuteľností k celoslovenskému priemeru

1. (1.) Medzev

26,7%

2. (2.) Sobrance

36,5%

3. (3.) Medzilaborce

40,2%

4. (4.) Tvrdošín

45,4%

5. (5.) Turčianske Teplice

55,5%

6. (6.) Moldava n.B.

55,8%

7. (8.) Banská Štiavnica

57,5%

8. (7.) Humenné

57,7%

9. (9.) Zlaté Moravce

61,8%

10. (10.) Poltár

63,2%

11. (11.) Bánovce nad Bebravou

63,9%

12. (12.) Kežmarok

64,8%

13. (13.) Revúca

64,8%

14. (15.) Trebišov

66,5%

15. (14.) Snina

66,7%

16. (20.) Ilava

68,1%

17. (19.) Žarnovica

68,2%

18. (22.) Považská Bystrica

68,3%

19. (16.) Námestovo

68,6%

20. (18.) Stropkov

68,6%

21. (21.) Bytča

69,1%

22. (17.) Nové Zámky

69,8%

23. (23.) Detva

70,0%

24. (25.) Sabinov

73,8%

25. (26.) Svidník

74,7%

26. (27.) Čadca

76,6%

27. (28.) Levoča

76,9%

28. (29.) Kysucké Nové Mesto

78,4%

29. (31.) Hlohovec

79,7%

30. (30.) Brezno

80,2%

31. (32.) Partizánske

80,5%

32. (33.) Vranov nad Topľou

81,2%

33. (34.) Zvolen

82,9%

34. (36.) Topoľčany

84,1%

35. (35.) Prievidza

84,4%

36. (37.) Stará Ľubovňa

86,0%

37. (24.) Dolný Kubín

86,1%

38. (38.) Martin

86,3%

39. (39.) Bardejov

87,5%

40. (40.) Spišská Nová Ves

88,4%

41. (41.) Šaľa

88,8%

42. (52.) Dunajská Streda

91,7%

43. (44.) Galanta

93,8%

44. (43.) Lučenec

95,0%

45. (45.) Žilina

95,8%

46. (48.) Komárno

96,2%

47. (46.) Krupina

97,2%

48. (50.) Veľký Krtíš

98,3%

49. (47.) Levice

98,4%

50. (49.) Poprad

98,8%

51. (42.) Myjava

101,4%

52. (54.) Malacky

104,5%

53. (53.) Liptovský Mikuláš

105,7%

54. (56.) Rimavská Sobota

106,9%

55. (57.) Ružomberok

108,3%

56. (51.) Rožňava

109,0%

57. (55.) Žiar nad Hronom

114,4%

58. (59.) Banská Bystrica

114,9%

59. (60.) Senica

116,7%

60. (58.) Nové Mesto nad Váhom

119,7%

61. (61.) Senec

120,6%

62. (62.) Trnava

121,5%

63. (63.) Prešov

122,6%

64. (66.) Skalica

126,1%

65. (65.) Trenčín

131,2%

66. (64.) Bratislava-Devín

132,8%

67. (67.) Bratislava-Záhorská Bystrica

136,2%

68. (68.) Bratislava-Lamač

136,3%

69. (86.) Piešťany

137,9%

70. (69.) Bratislava-Vajnory

138,4%

71. (70.) Bratislava-Čuňovo

139,9%

72. (71.) Bratislava-Rusovce

140,8%

73. (72.) Bratislava-Jarovce

140,8%

74. (74.) Nitra

142,1%

75. (73.) Púchov

144,6%

76. (75.) Bratislava-Nové Mesto

149,1%

77. (76.) Bratislava-Dúbravka

149,8%

78. (77.) Bratislava-Karlova Ves

149,8%

79. (79.) Pezinok

151,9%

80. (78.) Bratislava-Rača

152,6%

81. (80.) Bratislava-Devínska Nová Ves

153,9%

82. (81.) Bratislava-Ružinov

155,0%

83. (82.) Bratislava-Vrakuňa

155,0%

84. (84.) Bratislava-Petržalka

155,9%

85. (83.) Košice

156,1%

86. (85.) Bratislava-Podunajské Biskupice

157,2%

87. (87.) Bratislava-Staré Mesto

180,3%

*pozn.: číslo v zátvorke vyjadruje umiestnenie okresu v minuloročnom rebríčku

Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004 kedy právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.

Rebríčky daní z nehnuteľností (vo formáte .pdf)Číselné údaje do aktuálnej databázy prebrala PAS zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Údaje zodpovedajú centrám jednotlivých okresných miest a sú uvedené bez výnimiek.

Stiahnite si Rebríčky a kalkulačku daní z nehnuteľností do svojho PC (po kliknutí pravým tlačítkom myši na linku vyberte voľbu „Uložiť ako“).Pre správne fungovanie kalkulačky treba povoliť používanie makier v programe MS Excell.

V prípade ak máte za to, že činnosť PAS je prospešná, podporte nás príspevkom, hoc vo výške kávy v centre Bratislavy, prostredníctvom https://pas.darujme.sk/2893/ alebo na náš účet IBAN:SK 5283 3000 0000 2201 4356 91

O autorovi

PAS

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) je asociácia sui generis združujúca podnikateľov a tretí sektor založená na princípoch etickosti, otvorenosti, principiálnosti, solidárnosti a zákonnosti.

Hlavným cieľom PAS je skvalitňovanie formálnych a neformálnych pravidiel podnikateľského prostredia v Slovenskej republike v kontexte celospoločenského rozvoja, pre všetkých podnikateľov bez rozdielu.