Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku 2016 vzrástla o 0,7 % medzikvartálne. Zo zverejnenej štruktúry rastu HDP však vyplýva negatívne prekvapenie v podobe prepadu investícií. Tie poklesli nielen vo verejnom, ale aj súkromnom sektore, píše sa v komentári Národnej banky Slovenska (NBS).
Súkromní investori, ktorí v prvej polovici roka ešte naznačovali nádejný investičný rozbeh, svoju investičnú aktivitu v 3. štvrťroku utlmili. Bolo to v dôsledku oslabených investícií v energetike, korekcie minulokvartálneho rastu v automobilovom priemysle, ale aj odznenia eurofondov, ktoré súkromný sektor nenahradil vlastnými zdrojmi a ani lacnými úvermi. Mierne slabšie rástla spotreba domácností. Výrazne pozitívne boli príjmy z turistického ruchu.
V 3. štvrťroku 2016 sa medzikvartálny rast slovenskej ekonomiky spomalil z 0,9 % v 2. štvrťroku už len na 0,7 %. Medziročný rast spomalil z 3,8 % v 2. štvrťroku na 3 % (sezónne neočistené údaje) a vrátil sa tak k dynamike spred eurofondového roka 2015. Výraznejšiemu spomaleniu zabránili rastúce zásoby, vysvetľuje analytička NBS Anna Vladová.
Rast vďaka spotrebe
Zdroje ekonomického rastu v 3. štvrťroku vygeneroval najmä spotrebný dopyt domácej ekonomiky. Aj tu však badať spomalenie, keď súkromná spotreba mierne spomalila z 0,7 % v 2. štvrťroku na aktuálnych 0,6 %. Opačným smerom, z 0,6 % na 0,7 % sa pohla verejná spotreba. Domácnosti sa v spotrebných výdavkoch mierne obmedzili, čo opäť podporilo rast úspor. Za prvé tri štvrťroky sa miera úspor domácností zvýšila zo 6,2 % v porovnateľnom období 2015 na terajších 6,8 %.
Fixné investície poklesli medzikvartálne až o 7,4 %. K prepadu investícií rovnakou mierou prispeli verejný i súkromný sektor. Verejnému vyschol eurofondový zdroj investícií, sektor obmedzil infraštruktúrne projekty a v prvých troch štvrťrokoch 2016 preinvestoval v bežných cenách o 35 % menej ako v „eurofondovom“ roku 2015.
Redukovanie investícií zo štvrťroka na štvrťrok však spôsobilo, že verejné investície nedosahujú ani porovnateľnú úroveň „štandardného“ roka 2014. Investovanie totiž obmedzili aj podniky s verejným vlastníctvom, zaradené do odvetvia nakladania s odpadom, ktoré pravdepodobne neboli naviazané na eurofondy.
Eurofondy hrali dôležitú rolu vo financovaní minuloročných investícií nielen verejného, ale aj súkromného sektora. Vývoj odhadovaných súkromných investícií s účasťou eurofondov v 3. štvrťroku indikuje, že eurozdroje neboli v plnej miere nahradené vlastnými zdrojmi podnikov ani lacným úverovým financovaním.
Investície len do áut, autobusov a vlakov
Strmý pokles súkromných investícií v 3. štvrťroku je do určitej miery aj korekciou investičného rastu automobilového priemyslu v 2. štvrťroku. Po nadštandardne dobrých investíciách výrobcov áut v predchádzajúcom štvrťroku tento raz nastal útlm. Ukazuje sa, že letné dovolenky v automobilovom priemysle utlmili nielen export, ale aj investičnú výstavbu, vysvetľuje A. Vladová.
K poklesu súkromných investícií významne prispelo aj odvetvie energetiky. Investovanie súkromného sektora sa v 3. štvrťroku v podstate obmedzilo na obstarávanie dopravných zariadení. Medzikvartálnemu rastu ekonomiky nepomohol ani export, ktorý medzikvartálne poklesol o 1,7 % . Korigoval tak minuloštvrťročný rast o 4,7 %. Za týmito výkyvmi stojí najmä automobilový priemysel (intenzívnejší preddovolenkový vývoz v 2. štvrťroku, oslabenie v 3. štvrťroku).
Stabilnejší bol vývoj exportu služieb, ktorý už druhý štvrťrok za sebou dosiahol veľmi slušné tempá. Po raste o 9,3 % v 2. štvrťroku nasledoval rast o 12,8 % v 3. štvrťroku, a to vďaka zvýšenému záujmu turistov o Slovensko a predsedníctvu SR v Rade EÚ. Oslabenie exportu a investícií sa prejavilo poklesom objemu dovážaných tovarov a služieb o 2,6 % medzikvartálne.
Zo zverejnenej štruktúry ekonomického rastu vyplýva, že investície sú výrazne slabšie, ako predpokladala septembrová predikcia, a to nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore. To vytvára pre rast ekonomiky v nasledujúcich štvrťrokoch riziká smerom nadol, píše sa v komentári NBS.