Dopady novely Zákonníka práce na náklady podnikov a medzinárodné porovnanie vybraných ustanovení Zákonníka práce
aktualizované k verzii novely Zákonníka práce schválenej vládou SR dňa 18.04.2007
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) považuje Zákonník práce za jednu z kľúčových noriem vplývajúcich na kvalitu podnikateľského prostredia. Neštandardný postup pripomienkovania aktuálnej novely Zákonníka práce zvyšuje riziko zapracovania zmien v neprospech podnikateľského prostredia. Domácim prieskumom a medzinárodným porovnaním chce PAS priniesť vecné argumenty do diskusie o budúcej podobe pracovného práva na Slovensku.
Dopady na náklady podnikov
PAS uskutočnila v druhej polovici februára 2007 dotazníkový prieskum medzi slovenskými podnikateľskými subjektmi s cieľom zistiť dopady vybraných ustanovení Zákonníka práce na podnikanie. Do prieskumu sa zapojilo 46 spoločností z 232 oslovených. Celkové ročné náklady respondentov sú na úrovni 137 mld. Sk. Tieto podniky v súčasnosti zamestnávajú 23 tis. pracovníkov. V prieskume hodnotili respondenti dopady dvanástich opatrení novely, ku ktorým vzniesli členovia expertnej skupiny PAS v rámci pripomienkovania najviac pripomienok. Cieľom PAS nebolo zistiť presné údaje; údaje získané prieskumom vyjadrujú iba približné odhady podnikov na vlastné náklady.
Hlavné zistenie:
Podľa výsledkov prieskumu PAS sa podnikom v rámci sledovanej skupiny zvýšia ročné náklady v priemere o 1,54 %.
Rast nákladov
Výsledky prieskumu ukázali, že prijatie novely ZP by v podnikoch zapojených do prieskumu zvýšilo náklady v priemere o 1,54 %. Najväčšie problémy by spôsobilo zavedenie povinnosti vykonávať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere a sprísnenie dočasného prideľovania zamestnancov. Opatrenie s tretím najvyšším vplyvom na rast nákladov je plánované zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného, ktoré za normálnych okolností zdvojnásobí náklady podnikov. Všetky tri opatrenia súvisia s možnosťami zamestnávateľa flexibilne regulovať počet pracovníkov podľa aktuálnej potreby práce. Prijatím súčasného znenia novely sa tieto možnosti obmedzia a v podnikoch vzrastú náklady z titulu prebytku pracovnej sily pri kolísaní zákaziek.
Ustanovenia s najväčším potenciálnym vplyv na nárast nákladov:
| Ustanovenie novely Zákonníka práce |
% zvýšenia nákladov |
| Povinnosť vykonávať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere |
0,57% |
| Sprísnenie platobných podmienok pri dočasnom pridelení |
0,29% |
| Odstupné pri výpovedi |
0,36% |
| Previazanie stupňov náročnosti pracovných miest s dosiahnutým vzdelaním |
0,09% |
| Obmedzenie reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú |
0,07% |
| Povinnosť vyplácať rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty |
0,05% |
| Zvýšenie mzdových nákladov pri pracovnej pohotovosti |
0,05% |
| Povinnosť vyplatiť mzdu pri chybnej práci |
0,04% |
| Zníženie flexibility pri prac. pomeroch na kratší pracovný čas |
0,02% |
| Zvýšenie nákladov spolu |
1,54% |
Medzinárodné porovnanie vybraných ustanovení Zákonníka práce
PAS v spolupráci so zahraničnými podnikateľskými združeniami porovnala 13 vybraných ustanovení Zákonníka práce. Do prieskumu sa zapojilo 13 z 35 oslovených krajín – prevažne členov OECD a EÚ27 (Rakúsko, Dánsko, Taliansko, Veľká Británia, Kanada, Grécko, Turecko, Lotyšsko, Litva, Cyprus, Slovinsko, Poľsko, Maďarsko). Dánsko, Kanada a Veľká Británia, ako reprezentanti úspešných krajín, dosahujú v hodnotení kvality pracovnej legislatívy v rebríčkoch Svetového ekonomického fóra a Svetovej banky popredné umiestnenia. Na opačnom konci rebríčkov stoja Grécko, Taliansko, Slovinsko a Turecko, ako reprezentanti neúspešných krajín v oblasti kvality pracovného práva.
Všeobecné poznatky z medzinárodného porovnania:
• menej rigidná legislatívna úprava pracovnoprávnych vzťahov vedie k pružnejšiemu trhu práce, zdravšiemu podnikateľskému prostrediu a nižšej miere chudoby
• obmedzenia dĺžky nadčasov v úspešných krajinách (Dánsko, Veľká Británia, Kanada) sú miernejšie a najmä pružnejšie; pre neúspešné krajiny je charakteristická prísna úprava nadčasov
• viacero oblastí pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú u nás striktne nariadené zo zákona, je v zahraničí riešených neformálnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom a zamestnancom a kolektívnym vyjednávaním na podnikovej úrovni;
• ak je pozícia odborov v zahraničí silná, tak nie zo zákona, ale z vôle zamestnancov;
Konkrétne rozdiely:
1. príklad
SR: Zamestnávateľ musí v súčasnosti zabezpečovať prevažujúcu časť podnikania prevažne zamestnancami v pracovnoprávnom pomere. V novele ZP sa navrhuje sprísnenie tejto povinnosti v podobe definície závislej práce, ktorá sa musí vykonávať výlučne v pracovnom pomere.
Vyspelé krajiny: Vo väčšine krajín môžu zamestnávatelia spolupracovať so živnostníkmi bez obmedzení.
2. príklad
SR: Minimálne mzdové nároky, t.j. 6 úrovní minimálnej mzdy je naviazaných na charakteristiku stupňov náročnosti pracovných miest. Novela má previazať stupne náročnosti pracovných miest s dosiahnutým vzdelaním zamestnancov bez skúmania produktivity ich práce.
Vyspelé krajiny: Aj v zahraničí existujú viaceré úrovne minimálnej mzdy, nie sú však naviazané na dosiahnuté vzdelanie ale väčšinou na vek a odpracované roky. V niektorých krajinách existujú negatívne výnimky, keď je možné zamestnávať i za nižšiu ako oficiálnu minimálnu mzdu.
3. príklad
SR: Novela ZP má sprísniť podmienky pre uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú, zúžiť možnosti na opakovanie týchto zmlúv a zúžiť okruh osôb pri ktorých je opakované uzatvorenie zmlúv možné.
Vyspelé krajiny: V úspešných krajinách nie je dĺžka pracovného pomeru na dobu určitú nijako limitovaná a reťazenie týchto pomerov je flexibilné. Aj vo viacerých menej úspešných krajinách je reťazenie povolené, resp. podmienené kolektívnou zmluvou alebo súhlasom zamestnanca (Litva, Rakúsko, Lotyšsko, Taliansko)
4. príklad
SR: Podľa novely ZP má zavedeniu nerovnomerného pracovného času ako aj pracovných noriem predchádzať súhlas zástupcov zamestnancov.
Vyspelé krajiny: V zahraničných krajinách, okrem Talianska a Litvy, táto povinnosť nevyplýva zo zákona. V niektorých krajinách môžu byť uvedené oblasti upravené v kolektívnych zmluvách.
Záver:
– novela ZP zhorší efektívnosť fungovania podnikov. Prinesie zvýšenie nákladov, čo môže spôsobiť zníženie ziskovosti, pokles výroby v podnikoch, zníženie investícií a tvorby nových pracovných miest, spomalenie rastu miezd zamestnancov, zníženie prostriedkov na zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov,
– nový ZP zvýši byrokratické zaťaženie podnikov, narastie tlak na jeho obchádzanie ZP, čím sa zníži vážnosť pracovného práva, ako aj všeobecne celého právneho systému v štáte,
– novela ZP poškodí jednu z hlavných konkurenčných výhod SR identifikovaných Svetovým ekonomickým fórom; zníži atraktivitu SR pre investorov ,
– novela zavádza niektoré prvky, ktoré nie sú štandardné v zahraničí; namiesto progresívnych prvkov, ktoré majú smerovať k Dánskemu modelu, posúva pracovnú legislatívu o 5 rokov späť.