Novela zákona o službách zamestnanosti reaguje predovšetkým na dva problémy, ktorým Slovensko čelí v týchto dňoch. Tým prvým sú následky ničivých povodní, odstraňovanie ktorých je pre samosprávu nákladné a musia tak neplánovane hľadať dodatočné zdroje na uhradenie vykonaných prác. Druhým problémom sú dôsledky krízy, ktoré naďalej negatívne ovplyvňujú hospodárenie podnikov a výrazne sa podpísali pod rast nezamestnanosti v ostatných mesiacoch.
Snahu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pomôcť riešiť protipovodňovú ochranu a odstraňovanie škôd po povodniach možno hodnotiť pozitívne. Obzvlášť ak chce ministerstvo na financovania týchto prác využiť peniaze, ktoré Slovenská republika dostáva od Európskej únie. Budovanie infraštruktúry, vrátane protipovodňovej, či riešenie iných mimoriadnych situácií je iste zmysluplnejšie využitie eurofondov, ako podpora budovania hotelov a penziónov, či dotovanie modernizácie vybraných podnikov. Takéto riešenie umožní obciam dočasne prijímať pracovníkov a platiť za nich len 5% mzdy, keďže zvyšné mzdové náklady budú hradené z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu. Opatrenie čiastočne prispeje aj k riešeniu problému dlhodobej nezamestnanosti, keďže kandidátmi na takéto pracovné miesta sú osoby vedené v evidencii úradov práce dlhšie ako tri mesiace.
Druhou z avizovaných zmien je predĺženie poskytovania príspevku na podporu udržania zamestnanosti. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľom, ktorí v s cieľom predísť prepúšťaniu obmedzia prevádzkovú činnosť a poskytujú zamestnancom náhradu mzdy. Príspevok je určený na preplatenie zdravotných a sociálnych odvodov za takýchto zamestnancov. Podľa vládnej analýzy o dopadoch finančnej a hospodárskej krízy ide o jedno z najúčinnejších opatrení spomedzi protikrízových aktívnych opatrení trhu práce prijatých predchádzajúcou vládou. V roku 2009 o príspevok požiadalo 310 podnikov a touto formou bolo podporených 54 501 pracovných miest. V prvom polroku 2010 záujem o príspevok výrazne poklesol, keď oň požiadalo len 24 podnikov a podporilo sa 5 775 pracovných miest. Z tohto pohľadu je predlžovanie účinnosti tohto opatrenia otázne. Vyšší úžitok z financií alokovaných na toto opatrenie by sa mohol dosiahnuť ich presmerovaním napr. na podporu integrácie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce.
Róbert Kičina
Podnikateľská aliancia Slovenska
