Tri percentá faktúr odberatelia nikdy nezaplatia, ich doba splatnosti je na Slovensku jedna z najdlhších v Európe.
Slovensko je jednou z krajín, ktoré majú najvyšší podiel nezaplatených faktúr po termíne splatnosti v Európe. Vyplýva to z prieskumu European Payment Practices 2015, ktorý tento rok v mnohých európskych krajinách vykonala poradenská spoločnosť EOS Group.
Presne štvrtina vystavených faktúr na Slovensku nie je v termíne splatnosti uhradená, prezradil tohtoročný prieskum. Ide pritom o zlepšenie oproti vlaňajšku, v minulom roku to bolo až 29% vystavených faktúr. Hovorí to o schopnosti a ochote firiem platiť načas a dôvere medzi podnikateľmi.
Rovnaký ako na Slovensku je podiel meškajúcich platieb faktúr aj v Rumunsku, ešte o percento vyšší v Grécku, Bulharsku alebo v Rusku. Naopak, v Maďarsku je to 23% a v Poľsku iba 22 percent. Západoeurópske krajiny sú na tom ešte lepšie, v Rakúsku je to 19 a v Nemecku iba 17 percent.
Tri percentá vystavených faktúr nezaplatia na Slovensku klienti vôbec, zvyšok s oneskorením. O percento viac nesplatených dlhov je v prípade koncových zákazníkov – spotrebiteľov. Podobný podiel tvoria nezaplatené faktúry aj v iných krajinách, nižší je iba v Nemecku, kde je to v prípade firemných zákazníkov dokonca iba jedno percento.
Spotrebitelia – koncoví zákazníci majú na Slovensku v prípade omeškania platieb približne rovnakú platobnú disciplínu ako firmy, poväčšine však majú kratšiu splatnosť faktúr. Kým v prípade spotrebiteľov je to v priemere 27 dní, pri firmách je to až 40 dní.
Najdlhšie termíny splatnosti si firmy medzi sebou poskytujú v Španielsku (45 dní) a Grécku – až 51 dní. Takmer 40 dní je to aj v Rumunsku a Bulharsku, v Rusku 41 dní. Najkratšie termíny splatnosti sú v Nemecku – v priemere 26 dní, v Maďarsku je to 33 dní. Pritom v Maďarsku to bolo ešte vlani 40 dní a v Španielsku vyše dva mesiace.
Platobná disciplína na Slovensku sa tak podľa prieskumu v tomto roku zlepšila, stále je však dosť odvetví, kde sa podnikatelia sťažujú na dlhé čakanie na úhrady svojich faktúr. Príkladom môže byť stavebníctvo, doprava a rôzne služby.
Zlepšenie platobnej disciplíny by mohlo priniesť rýchlejšie a spoľahlivejšie fungovanie súdov, v čom Slovensko zaostáva za ekonomicky vyspelými krajinami. Vysoká zadlženosť a platobná neschopnosť firmy by sa mala riešiť na účet jej akcionárov a nie tak, aby na to doplatili jej veritelia, ako sa to stalo pri mnohých reštrukturalizáciách a bankrotoch.
Nepoctivých podnikateľov by to odradilo od hromadenia dlhov, podnikateľské prostredie by sa vyčistilo a zamedzilo by sa druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá často stiahne do insolventnosti aj ekonomicky zdravé firmy.
Podnikateľská aliancia Slovenska očakáva, že Slovensko obdobie silného hospodárskeho rastu a exportu využije na zlepšenie činnosti súdov. Očakávame tiež prijatie legislatívy, ktorá by podnikateľov chránila pred neplatičmi a umožnila im efektívne vymáhanie svojich pohľadávok.
Vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva sú najväčším problémom podnikateľského prostredia na Slovensku, hovorí najnovší prieskum PAS Index podnikateľského prostredia:
