Pre porozumenie podnikateľskej etike je zmysluplné poznať rozdiel medzi výrazmi etika a morálka, ktoré bežne používame ako slová s rovnakým významom. Avšak, výraz etika označuje filozofickú disciplínu, ktorá skúma morálku. Termín morálka používame na označenie súhrnu regulátorov správania (noriem, princípov, prikázaní), ktoré určujú, aké konanie je morálne správne. Inými slovami, morálka je súbor pravidiel, podľa ktorých žije spoločnosť a na základe ktorých jednotlivci rozoznávajú medzi dobrom a zlom. Morálka je to, čo reálne existuje, etika je objektívna spoločenská disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním morálky. Podobne, ako je medicína lekárska veda o zdraví človeka, jeho chorobách, príčinách chorôb a ich liečení, a nemožno ju zamieňať so samotným zdravím, chorobami či s ich liečením, nemožno ani etiku ako vedu zamieňať s morálkou.
Význam morálky pre ľudské žitie
Morálka má skupinový charakter a každá skupina má viac alebo menej vyvinutý systém morálnych požiadaviek. Morálka tvorí jadro každej kultúry. Morálna regulácia je pre bytie a prežitie ľudských jedincov nevyhnutná. Morálka zabezpečuje koordináciu a kooperáciu členov skupiny. Skupiny v nepísanej forme prijímajú určité pravidlá, podľa ktorých sa má správať každý jej člen. Od útleho detstva sa deti vedú k tomu, aby poslúchali, robili dobré veci, vyhýbali sa konaniu, ktoré je nesprávne, napríklad kradnutiu, klamaniu, či fyzickému ubližovaniu. Morálne pravidlá sú vyjadrením toho, čo sa v danej skupine považuje za správne a dobré, teda morálne, čo sa môže robiť, či myslieť. Zároveň morálna regulácia vymedzuje konania a skutky, ktoré sú zlé, nedobré, teda nemorálne. Kto poruší morálne normy skupiny je potrestaný. Ľudia nedokážu prežiť bez morálnych noriem. Pokiaľ nerešpektovanie prijatých morálnych noriem dosiahne určitú hranicu, nastane v skupine morálny úpadok (demoralizácia), a skupina sa rozpadne.
Morálka reguluje vzťah jednotlivca:
- k sebe samému,
- k inému človeku svojej skupiny,
- k svojej skupine ako celku,
- k ľuďom z iných skupín,
- k spoločnosti,
- k prírode, vrátane zvierat.
Význam etiky ako vedy
Etika je spoločenská disciplína, ktorá stojí nad skupinovými záujmami. Etické poznanie reprezentuje racionálne zdôvodnenie noriem a princípov pre ľudského spolužitie, ktoré platia univerzálne, teda nie pre jednu alebo viacero skupín (kultúr), ale pre každú ľudskú bytosť na zemi.
Spoločenský život sa z hľadiska morálnej regulácie vyvíja tak, že existujúce morálne normy absorbujú do seba etické univerzálne požiadavky v závislosti od spoločenských, ekonomických, kultúrno-historických faktorov. Podobne, ako ľudia zahrnú poznatky lekárskej vedy do svojho každodenného života. Čím viac etiky sa nachádza v morálnom systéme, tým je daný morálny systém univerzálnejší a spoločenský život ľudí dosahuje vyššiu kvalitatívnu úroveň – t. j. stáva bezpečnejším, chráneným od svojvôle a násilia iných a moci, jednotlivec má garantované ľudské práva. V morálnej oblasti sme svedkami toho, že národné kultúry reagujú rôznym spôsobom na etické poznanie a požiadavky.
Morálka reguluje správanie ľudí vo všetkých sférach ich existencie a pôsobenia, teda aj v hospodárstve. Niektorí považujú morálku len za súkromnú sféru človeka. Reálne však ekonomický život je takisto preniknutý morálnymi systémami. Človek predsa nenecháva svoje morálne regulátory pred bránami podniku. V ekonomickom živote sa nachádzajú rôzne druhy a stupne morálnej regulácie. Existujú krajiny, kde je ekonomický život preniknutý korupciou, ale aj krajiny, kde je korupcia na veľmi nízkej úrovni. Rozdiel v morálke môže existovať aj medzi podnikmi v jednej krajine. Napríklad aj u nás sme svedkami, že existujú ekonomické subjekty, ktoré majú vypracovaný spravodlivý systém odmeňovania, ale aj podniky, kde takýto systém chýba, odmeňovanie zamestnancov je neférové a nie zriedka i v rozpore so zákonom. Napríklad, keď podnikateľ zamestnancovi platí len minimálnu mzdu, a „na ruku“ mu „dopláca“ ďalšie peniaze, z ktorých však ani on, ani zamestnanec neodvádzajú odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a neplatia z nich dane.
