Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií (TTIP), o ktorom USA a EÚ rokujú od júla tohto roka, by mohlo byť pre obe strany prínosné aj v oblasti potravinárskeho priemyslu a poľnohospodárstva. Na druhom sektorovom stretnutí organizovanom v rámci osobitného projektu s názvom TTIP – Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií: Jedinečná príležitosť na rast firiem na Slovensku (?), ktorý realizuje Podnikateľská aliancia Slovenska v spolupráci s Veľvyslanectvom USA v Bratislave, to konštatoval Theodore Sedgwick, veľvyslanec USA v SR.
Podľa jeho slov je dôležité, aby sa do diskusie a jednotlivých kôl rokovaní zapojili aj slovenskí podnikatelia a odborná verejnosť. Slovensko by nemalo pri rokovaniach, ktorých ďalšie kolo bude v decembri, ostať v pozícii pasívneho pozorovateľa, pretože z výhod, ktoré transatlantické partnerstvo prinesie, môžu profitovať aj slovenskí producenti.
Pokiaľ ide o možný vplyv TTIP na slovenský poľnohospodársky a potravinársky sektor, treba vychádzať z aktuálneho stavu, ktorý podobne ako v mnohých iných európskych krajinách charakterizuje dlhodobý pokles. Podľa Jána Kraica z Centra výskumu rastlinnej výroby z Piešťan, poľnohospodárska výroba na Slovensku klesá nielen z hľadiska objemu celkovej produkcie, ale aj obhospodarovanej plochy. Obrat môžu priniesť plánované kroky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré stanovilo za cieľ dosiahnuť 80% sebestačnosť v produkcii základných potravín. Okrem toho sa v plánoch na roky 2014 až 2020 poľnohospodárstvo dostalo medzi sedem prioritných oblastí s dôrazom na v súčasnosti výrazne zabrzdený vývoj, výskum a inovácie. Väčšia podpora národného šľachtenia, pod ktoré spadá aj využívanie biotechnológií, by viedla k benefitom, ktoré možno finančne vyčísliť. Ak by sa biotechnológie využívali napríklad pri pestovaní kukurice v plnej miere, z plochy 50 000 ha by výnosy predstavovali až 5,5 mil. eur.
Zaujímavým faktom, na ktorý v súvislosti s rokovaniami o TTIP upozornila Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, je skutočnosť, že vzájomný obchod medzi Slovenskom a USA sa v poľnohospodárskom sektore pohybuje pod úrovňou jedného percenta (z celkového vývozu zo SR predstavuje vývoz do USA 0,11 % a z celkového dovozu predstavuje dovoz z USA do SR 0,71 %). Ako uviedla, systém dotácií, celkové nastavenie poľnohospodárskej výroby a legislatívne pravidlá dostávajú americké poľnohospodárske a potravinárske produkty do obrovskej konkurenčnej výhody, čo môže pre slovenských producentov po otvorení trhu znamenať ďalšie riziko a ďalší pokles. Aj v tejto oblasti však možno dosiahnuť tzv. stratégiu dvojitého víťaza (win-win strategy), podmienkou však je aktívna účasť a postoj Slovenska pri nadchádzajúcich rokovaniach.
Niet totiž pochýb o tom, že transatlantický obchod v oblasti poľnohospodárstva je zložitá a politicky citlivá záležitosť. Obe strany majú nielen veľké ekonomické a politické záujmy, no otázky týkajúce sa poľnohospodárstva majú často aj morálnu dimenziu. Ako poznamenal Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ak nebudeme aktívne hľadať cestu zo súčasnej situácie, slovenský trh môžu zaplaviť síce lacné, avšak menej kvalitné poľnohospodárske a potravinárske produkty z iných krajín. USA majú záujem o obchod so Slovenskom a naša krajina by sa nemala báť niečoho, čo nepozná. Z vyššieho hospodárskeho rastu budú totiž profitovať všetci.
Osobitnou kapitolou v rokovaniach o spoločnom transatlantickom trhu sú v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore biotechnológie a s nimi súvisiace geneticky modifikované organizmy. Hoci Európa trvá na tom, že proces posúdenia bezpečnosti a riadenie rizík rokovania o TTIP neovplyvnia v nijakom smere, podľa slov Carela du Marchie Sarvaasa z belgickej spoločnosti EuropaBio dohoda o voľnom trhu predstavuje šancu na pozitívne zmeny aj v európskom poľnohospodárskom sektore. Hodnota obchodov zabrzdených, resp. neuskutočnených pre nesúlad v bezpečnostných štandardoch a opatreniach platných v USA a EÚ sa šplhá do výšky niekoľkých desiatok miliárd dolárov. Cieľom preto je spolupráca pri riešení problémov, ktoré sú neopodstatnené.
Martina Newell-McGloughlin, riaditeľka Medzinárodného biotechnologického programu z University of California, Davis, upozornila, že o mnohých výhodách geneticky modifikovaných plodín zatiaľ nie je pre nedostatok informácií a vedomostí oboznámená ani verejnosť, ani poľnohospodárski pracovníci. Tento problém môže odstrániť rozšírenie najnovších vedeckých informácií a vytvorenie dialógu na všetkých úrovniach a na oboch stranách Atlantiku. Nadchádzajúce rokovania by sa však nemali týkať revízie európskej legislatívy a zníženia noriem. Mali by byť skôr o zbavení sa taríf a zbytočnej byrokracie pri zachovaní vysokých štandardov.
ARCHÍV UDALOSTÍ PROJEKTU: TTIP – Jedinečná príležitosť na rast firiem na Slovensku
