Po štyroch čisto sektorových stretnutiach možno aprílovú diskusiu pri okrúhlom stole označiť ako „prierezovú“, nakoľko sa týkala vybraných regulácií – témy prelínajúcej sa viacerými oblasťami. Rovnako ako dosiaľ bola súčasťou prvej fázy projektu TTIP – Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií: Jedinečná príležitosť na rast firiem na Slovensku (?), ktorý realizuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s Veľvyslanectvom USA v Bratislave. Celkovo PAS zorganizuje šesť stretnutí, na ktorých okrem informácií o aktuálnom stave rokovaní pozvaní odborníci diskutujú s podnikateľmi o výhodách a nevýhodách spoločného transatlantického trhu, hĺbkovo analyzujú dopad na slovenskú ekonomiku a podnikateľské prostredie, identifikujú hlavné riziká a hľadajú možnosti ich minimalizácie.
Piate stretnutie otvoril Robert King, Economic Officer na Veľvyslanectve USA, ktorý pripomenul, že nielen doterajšie kolá rokovaní medzi USA a EÚ, ale aj sektorové stretnutia organizované PAS ho čoraz viac utvrdzujú v tom, že TTIP je skutočnou šancou na zlepšenie obchodných vzťahov medzi EÚ a USA. Ako povedal, čím viac sa o TTIP hovorí, tým zreteľnejší je jej význam a pozitívny dopad na ekonomiky oboch strán vrátane Slovenska. Robert Kičina,výkonný riaditeľ PAS, spomenul prieskum, ktorý PAS zrealizovala v rámci projektu TTIP – Jedinečná príležitosť na rast firiem na Slovensku (?). Jeho cieľom bolo nielen zistiť, ako TTIP vnímajú podnikatelia pôsobiaci na Slovensku, ale najmä definovať možné dopady a následné odporúčania vedúce k minimalizácii rizík a maximalizácii prínosov. V súvislosti s piatym sektorovým stretnutím R. Kičina zdôraznil, že diskusiu zameranú na porovnanie vybraných regulácií vníma PAS ako príležitosť na získanie nových zistení do pripravovanej analytickej štúdie a inšpirácií na hlbšie rozvíjanie niektorých tém.
Farmaceutický priemysel: TTIP a prístup na trh
Vo farmaceutickom priemysle, v ktorom na spoločnosti pôsobiace v USA a EÚ pripadajú dve tretiny celosvetového obratu a až tri štvrtiny všetkých investícií smerujúcich do výskumu a vývoja (deväť z desiatich najväčších farmaceutických spoločností je z euroatlantickej oblasti), môže TTIP vyvolať celý rad príležitostí s takmer celosvetovým dosahom. Ako povedal Pavol Adamkov, Market Access & Public Affairs Director zo spoločnosti Pfizer, väčšie očakávania sú predovšetkým v oblasti ďalšieho zintenzívnenia výskumu a vývoja a zefektívnenia procesov spojených so vstupom nových liečiv na trh. Pokiaľ ide o registráciu liekov, táto oblasť je na oboch stranách Atlantiku pomerne výrazne regulovaná – obe liekové autority (európska EMA i americká FDA) sa dlhodobo snažia synchronizovať vlastné postupy s jedným hlavným cieľom – aby sa lieky čo najskôr a v čo najvyššej kvalite dostali k pacientom. „Aj v tejto oblasti môže TTIP posunúť súčasnú prax ďalej – napríklad prispieť k eliminácii zbytočných testov, spoločnej kontrole správnej výrobnej praxe či celkovej optimalizácii registračných procesov. To by najmä v EÚ mohlo zjednodušiť registračný proces a skrátiť uvedenie nového lieku na trh. V Európe trvá v priemere o šesť až osem mesiacov dlhšie ako v USA a je oveľa prísnejšie a reštrikčnejšie. Najmä pri liekoch prinášajúcich zásadnú zmenu v liečbe predovšetkým onkologických a iných špecifických ochorení to môže výrazne posunúť kvalitu zdravotnej starostlivosti a zvýšiť priemernú dĺžku zdravého života,“ uviedol P. Adamkov.
TTIP a duševné vlastníctvo: otvárame Pandorinu skrinku?
„Pod pojmom právo duševného vlastníctva sa skrýva obrovská škála práv, ktorá v praxi predstavuje obrovské množstvo potenciálnych problémov,“ povedala na úvod svojho vystúpeniaZuzana Adamová, konateľka spoločnosti INGENIUM Slovakia. Oblasť duševného vlastníctva je v USA i EÚ regulovaná viacerými medzinárodnými zmluvami a dohovormi, vrátane Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). Ako tri hlavné oblasti, ktoré by mohli byť obsahom rokovaní o TTIP, Z. Adamová uviedla vymožiteľnosť práva, spoluprácu s tretími krajinami a negociácie. „Najmä v oblasti autorského práva sú rozdiely medzi americkou a európskou legislatívou také výrazné a zásadné, že by vôbec nemala byť zahrnutá do rokovaní o TTIP. V Európe sa navyše intenzívne diskutuje o zásadnej zmene autorského práva, takže, ak by transatlantické partnerstvo pri kreovaní konečnej dohody vychádzalo zo súčasnej právnej úpravy, dnešný model by sa zakonzervoval, čo by zúžilo priestor na vznik novej úpravy lepšie zodpovedajúcej potrebám digitálneho prostredia,“ dodala Z. Adamová. V oblasti priemyselných práv je stupeň ochrany na oboch stranách, rovnako ako pri autorských právach, pomerne vysoký. Ak by sme však chceli hľadať priestor na zlepšenie, spoločnú reč by obe strany podľa Z. Adamovej v rámci rokovaní o TTIP mali hľadať najmä v oblasti patentov, zemepisných označení výrobkov či know-how a obchodného tajomstva. Prínosom by určite bol aj spoločný postup pri vypracúvaní rôznych ekonomických štúdií či pri spoločných kampaniach na zvyšovanie povedomia o práve duševného vlastníctva a jeho ochrane.
ISDS (urovnávanie sporov medzi investorom a štátom): Mýty a fakty
Otázka urovnávania sporov medzi investorom a štátom (v angličtine známa pod skratkou ISDS) vyvolala v doterajšom priebehu rokovaní o TTIP dosiaľ najväčšie obavy (vedúce až k dočasnému prerušeniu rokovaní). Ako povedal Andrej Leontiev, partner z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c advokáti, spôsob riešenia takýchto sporov v tzv. investičnej arbitráži vníma verejnosť mimoriadne citlivo najmä v krajinách východnej Európy. Tieto krajiny sú totiž spolu s krajinami Latinskej Ameriky najčastejšie žalované investormi. Príčinou je, že v čase uzatvárania dosiaľ platných zmlúv o ochrane investícií bol viac chránený exportér investície a dohodnuté podmienky boli menej výhodné pre krajinu, ktorá investíciu získavala. „V súčasnej globálnej ére sa však situácia zmenila – USA sú dnes pripravené robiť v tomto smere kompromisy, pretože v posledných rokoch spoznali, aké to je byť aj prijímateľom investícií – najmä z Ázie. USA už chápu, že neobmedzená možnosť žalovať štát môže mať aj »tienisté« stránky,“ povedal A. Leontiev. Hoci EÚ a USA sú vyspelé krajiny s vysokým stupňom vymožiteľnosti práva, rozdielnosť právnych systémov a úrovne súdnictva môže spôsobiť, že zahraničným firmám nebude v prípade investičného sporu poskytnutá rovnako kvalitná úroveň ochrany pred národnými súdmi. ISDS preto treba vnímať ako dôležitú pridanú hodnotu obsahu rokovaní o TTIP. Keďže ide o dohodu medzi dvoma najväčšími ekonomikami na svete, obsah takéhoto opatrenia sa s veľkou pravdepodobnosťou postupne stane globálnym štandardom riešenia investičných sporov medzi investorom a štátom. „Dohoda o ochrane investícií a spoločné zadefinovanie postupu riešenia prípadných sporov by mali byť obsahom TTIP aj vzhľadom na rozdiely v kondícii a úrovni národného súdnictva v jednotlivých členských krajinách EÚ. K slabinám súčasnej praxe patrí aj rôznorodosť a nepredvídateľnosť rozhodnutí, nízka transparentnosť, nezávislosť a nestrannosť rozhodcovského konania, vysoké náklady pre štáty a zásah do legislatívnej suverenity,“ upresnil A. Leontiev. Podľa neho bude TTIP moderným spôsobom upravovať právo štátu na regulácie ekonomiky bez možnosti považovať tieto zásahy za porušenie práv investorov, poskytovať nástroje na zníženie rizika zneužívania systému investormi, zvýšenie transparentnosti rozhodcovského konania, lepšie riešenie zaujatosti rozhodcov, spoločnú interpretáciu pravidiel štátmi ešte pred ich interpretáciou rozhodcami či mechanizmus kontroly správnosti rozhodnutí rozhodcovských súdov (kváziodvolanie). Dôležité však je, že aj v TTIP zostane arbitráž ako preferovaný spôsob riešenia sporov medzi investorom a štátom. Novinkou bude aj pripravovaná úprava v rámci EÚ, podľa ktorej odškodnenie, ktoré bude musieť platiť členský štát preto, že implementoval požiadavky EÚ, a tým porušil práva investora, bude hradiť priamo EÚ.
Diskusia
V rámci diskusie sa účastníci piateho sektorového stretnutia pri okrúhlom stole zamerali aj na všeobecnejšie témy – napríklad na celkové očakávania a prínosy TTIP pre Slovensko. V debate týkajúcej sa farmaceutického priemyslu sa hovorilo o odhade poklesu nákladov smerujúcich na výskum, vývoj a uvedenie nových liekov na trh. Pavol Adamkov zdôraznil, že ekonomické hľadisko je síce dôležitý faktor, avšak rovnako významným meradlom je aj priemerná dĺžka života, ktorá by sa v ideálnom prípade mohla v EÚ zvýšiť zo súčasných 55 na 65 rokov. Pri téme ochrany investícií účastníkov zaujímalo, či zmluvne dohodnuté výhody pre investorov nespôsobia deformácie trhu. Ako povedal Andrej Leontiev, aj z tohto dôvodu sa EÚ z ISDS snaží vyňať oblasti ako verejné obstarávanie a prideľovanie dotácií. Odstránenie administratívnych prekážok tam, kde nie sú nevyhnutné, je však prínosom, ktorý privítajú najmä malé a stredné podniky. V ich prípade je totiž prekonávanie byrokracie a regulácií pomerne nákladnejšie ako pre veľké spoločnosti.
Všetky udalosti projektu: TTIP – Jedinečná príležitosť na rast firiem na Slovensku
