Riešenia vidia v záväzných lehotách, digitalizácii a tiež v meraní dĺžky konaní na jednotlivých úradoch a systematickom odstraňovaní nedostatkov. Väčšina podnikateľov nesúhlasí s prenosom tejto kompetencie z obcí na štátnu správu či na vyššie územné celky.
Prieskum PAS o stavebnom konaní a územnom plánovaní
tlačová správa
V prvej polovici mája realizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO prieskum medzi podnikateľmi o územnom plánovaní a stavebnom konaní. Prieskum je súčasťou projektu inštitútu INEKO, ktorý finančne podporuje Center for International Private Enterprise (CIPE). Zúčastnilo sa ho 67 podnikateľov z celého Slovenska, pričom 81 % z nich má priamu skúsenosť so stavebným konaním.
Závery:
Až 90,9 % podnikateľov nepovažuje v súčasnosti stavebné konanie za efektívne, kvalitné a rýchle. Spomedzi respondentov s priamou skúsenosťou trvalo vybavenie stavebného povolenia najväčšej časti (38,5 %) 6 až 12 mesiacov, približne tretine (32,7 %) viac ako 12 mesiacov a zvyšku (28,8 %) do 6 mesiacov.
Podľa podnikateľov sú hlavnými bariérami zrýchlenia a zefektívnenia stavebného konania: a.) zdĺhavé rozhodovanie iných ako stavebných úradov (65,6 %), b.) stavebný proces je príliš zložitý, je tam veľa rôznych úkonov (62,5 %), c.) papierová byrokracia, nefunguje elektronická komunikácia (56,3 %).
Ako ďalšie problémy v poradí uviedli: d.) obce nemajú dostatočné kapacity pre riadne fungovanie stavebných úradov (43,8 %), e.) obce majú kapacity, ale nezvládajú manažment stavebných úradov (25 %), f.) korupcia (23,4 %).
Korupciu uvádzajú podnikatelia medzi problémami až na šiestom mieste. Na priamu otázku, či sa pri stavebnom konaní stretli s korupciou, odpovedala väčšina (61,1 %) záporne, a menšina (39 %) kladne.
Podnikatelia sa vyjadrili aj k možným riešeniam. Až 95,4 % podnikateľov je za to, aby sa určili záväzné lehoty pre štátne a verejnoprávne úrady na poskytnutie vyjadrenia v stavebnom konaní. Podľa 83,1 % podnikateľov by sa mala zaviesť zásada, že ak sa úrad (stavebný či iný vrátane sieťových firiem ako napríklad vodári alebo plynári) v záväznom termíne nevyjadrí, má sa za to, že nemá námietky.
Podľa 84,6 % podnikateľov je tiež potrebná úplná digitalizácia konaní.
Značná časť (86,3 %) podnikateľov je toho názoru, že by mala vláda v spolupráci so samosprávami zisťovať a zverejňovať priemernú dĺžku stavebných konaní za jednotlivé stavebné úrady, rovnako tiež územných konaní za jednotlivé samosprávy a systematicky identifikovať a riešiť príčiny zdĺhavého konania.
Viac ako polovica (72,3 %) podnikateľov je za to, aby sa presunula významná časť zodpovednosti za kvalitu stavebných projektov zo stavebných úradov na stavebných inžinierov, projektantov a architektov.
Podľa 84,7 % podnikateľov by sa mal sprísniť režim nepovolených stavieb a malo by sa rozšíriť a zefektívniť ich odstraňovanie. Až 72,3 % podnikateľov nesúhlasí s tým, aby sa povoľovanie stavieb zjednodušilo za cenu zníženia vlastníckych práv.
Napriek značnej nespokojnosti s fungovaním stavebného konania väčšina podnikateľov nevidí riešenie v prenose tejto kompetencie na štátnu správu či na vyššie územné celky. Viac ako polovica (53,1 %) podnikateľov nesúhlasí, aby sa agenda stavebného konania preniesla z obcí na okresné úrady, to znamená na štát. Väčšina (66,2 %) podnikateľov tiež nesúhlasí, aby sa agenda preniesla z obcí na VÚC.
Podnikatelia sa v prieskume vyjadrili aj k možným zmenám v územnom konaní. Až 92,3 % podnikateľov je za to, aby bola zavedená povinnosť pre obce vypracovať územný plán do konkrétneho času. S nápadom, aby prešlo územné rozhodovanie o veľkých stavbách (napr. diaľnice, energetické stavby, veľké sídelné zóny) z obcí na centrálny špeciálny stavebný úrad, súhlasí 83 %.
Väčšina podnikateľov (76,9 %) si myslí, že by sa stavebné konanie (povoľovanie stavebného zámeru) a rozhodnutie o umiestnení stavby malo zlúčiť do jedného procesu. Nadpolovičná väčšina (67,1 %) podnikateľov je tiež za to, aby sa na riešenia konfliktov v územnom plánovaní vytvoril odvolací orgán na vyšších územných celkoch.
Celý prieskum nájdete TU.
Doplňujúce informácie:
Odpoveď nám poskytlo 67 podnikateľov, z toho: 33,3 % podnikateľov s obratom do 100 000€, 33,3 % podnikateľov s obratom od 100 001€ do 1 000 000€, 21,2 % podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 12,1 % podnikateľov s obratom väčším ako 30 000 000€.
Necelá polovica (48,5 %) podnikateľov zamestnáva 1-9 zamestnancov. Takmer štvrtina (22,7 %) oslovených podnikateľov zamestnáva 10-49 ľudí. Nikoho nezamestnáva 10,6% podnikateľov. 9,1% podnikateľov zamestnáva 50-249 ľudí, 6,1 % podnikateľov zamestnáva 1000 a viac ľudí a 3 % podnikateľov zamestnáva 250-999 ľudí.
V prieskume bol zastúpený každý kraj. Najväčšie zastúpenie mal Bratislavský kraj (47 %). Za ním nasledoval s rovnakým zasupením Trnavský a Žilinský kraj (15,2 %). Ďalej nasledoval Trenčiansky kraj (13,6 %), Nitriansky kraj (12,1 %) a Prešovský kraj (10,6 %). Najmenej zastúpení boli podnikatelia z Košického kraja (7,6 %) a Banskobystrického kraja (6,1 %).
Prieskumu sa zúčastnilo dokopy 92,4 % právnických osôb – podnikateľov a 7,6 % živnostníkov.