Predkladateľ: Tomáš Borec, minister spravodlivosti Slovenskej republiky
Účelom tejto analýzy je vymedziť základné požiadavky, ktorých realizácia je potrená pre dosiahnutie cieľa, ktorým je zavedenie inštitútu finančného vyšetrovania v trestnom konaní.
Podľa analýzy súčasná právna úprava Trestného poriadku vo vzťahu k zisťovaniu majetkových pomerov páchateľov trestných činov nezodpovedá súčasnému vývoju najmä ekonomickej a hospodárskej trestnej činnosti. Trestný zákona a Trestný poriadok síce pozná inštitúty, ktorých účelom je predchádzať odlivu majetku páchateľov trestných činov za účelom zmarenia alebo sťaženia ich postihu na majetku, ale v právnej úprave absentuje efektívna úprava zisťovania majetkových pomerov páchateľa čoho dôsledkom je nízka miera využívania a efektivity ukladania týchto trestov.
V rámci trestného konania síce treba dokazovať osobné pomery páchateľa ale súčasná úprava sa javí byť nedostatočná. Najmä vo vzťahu k páchateľom závažných trestných činov proti majetku a trestných činov hospodárskych, u ktorých odborne a časovo náročne vyšetrovanie okolnosti spáchania skutku často bráni vedeniu súbežného a včasného skúmania majetkových pomerov páchateľa, ktoré samo o sebe predstavuje rovnako odborne a časovo náročný proces. To má za následok, že orgány činné v trestnom konaní v nízkej miere využívajú príslušné procesné inštitúty smerujúce k zaisteniu majetku páchateľa nakoľko nedisponujú jeho reálnym súpisom, čo umožňuje páchateľom týchto trestných činov sa úspešne zbavovať majetku s cieľom vyhnúť sa riziku prepadnutia majetku v prípade odsúdenia alebo povinnosti náhrady škody. Včasný a úplný súpis majetku páchateľov vykonaný v prvotnom štádiu vyšetrovania povedie k častejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu inštitútov zaistenia a následne k efektívnejšiemu postihu páchateľov na majetku. Už na samotný súpis majetku by mohli byť naviazané niektoré právne následky ohľadom možnosti páchateľa so spísaným majetkom efektívne disponovať ako napr. neúčinnosť právnych úkonov (najmä vo vzťahu k disponovaniu s majetkom vo vzťahu k spriazneným osobám) presadzovaný či už priamo zo zákona alebo inštitútmi vychádzajúcimi vo všeobecnom základe z odporovateľnosti právnych úkonov upravenými v predpisoch všeobecného súkromného práva.
Analýza navrhuje nasledujúce riešenia:
- zavedenie inštitútu finančného vyšetrovania, ktoré by orgán činný v trestnom konaní (vyšetrovateľ) povinne vykonal vo vzťahu k trestným činom, u ktorých Trestný zákon predpokladá uloženie trestu prepadnutia majetku,
- posilnenie využívania zaistenia majetku pri zaistení výkonu trestu prepadnutia majetku vo vzťahu k najzávažnejším formám trestnej činnosti,
- zavedenie nových definícií výnosu z trestnej činnosti a majetku v zmysle požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov,
- riešenie požiadaviek na zaisťovanie majetku tretích strán.
Zdroj: https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=6578
