Predkladateľ: Minister hospodárstva
Vláda prerokovala správu o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie. Súčasťou správy sú parciálne témy, súvisiace s problematikou podnikateľského prostredia a s podporou podnikania zo strany štátu.
Odporúčania na zjednodušenie a zatraktívnenie začatia podnikania:
- prijať potrebné legislatívne zmeny k tomu, aby podnikateľ, ktorý už má živnostenské oprávnenie a požiada o ďalšiu živnosť zo „Zoznamu voľných živností“ neplatil žiadny správny poplatok,
- analyzovať možnosť spojenia živnostenských úradov a obchodných registrov pre právnické osoby a navrhnúť rámec potrebnej legislatívnej úpravy pre tento systém,
- rozšíriť služby jednotných kontaktných miest o ďalšie registračné a oznamovacie povinnosti,
- navrhnúť možnosť zavedenia jednotných úradných hodín na úradoch s celoslovenskou pôsobnosťou s povinnosťou dňa so skorým začiatkom a dňa s predĺženým koncom úradných hodín,
- analyzovať dopady a navrhnúť zníženie základného imania pre vybrané druhy právnických osôb,
- analyzovať možnosť skrátenia doby na vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení.
Návrhy opatrení a legislatívnych zmien na získanie stavebného povolenia:
- navrhnúť zníženie administratívnej náročnosti povoľovacích konaní podľa novej diferenciácie stavieb vo väzbe na nové povoľovacie postupy,
- analyzovať možnosť vydania stanoviska/povolenia podľa novej diferenciácie stavieb pri zvýšenom poplatku v zrýchlenom konaní.
Návrhy opatrení a legislatívnych zmien v zamestnaní:
- definovať právny rámec, ktorý poskytne väčšiu flexibilitu zamestnávateľom a primeranú ochranu zamestnancom a ktorý bude stimulovať tvorbu pracovných miest v rámci zmien v pripravovanej pracovnoprávnej legislatíve,
- navrhnúť opatrenia, ktoré budú motivovať zamestnávateľov k tvorbe pracovných miest,
- vytvoriť návrh systému nezávislého hodnotenia efektívnosti opatrení v sociálnej sfére a účinnosti aktívnych nástrojov trhu práce,
- navrhnúť zavedenie komplexného informačného systému služieb zamestnanosti s prepojením oddelených databáz na centrálnej a lokálnych úrovniach a zanalyzovať možnosť/povinnosť pripojenia súkromných poskytovateľov služieb zamestnanosti,
- navrhnúť systém a nástroje motivácie prepájania podnikov so strednými školami a vysokými školami, ktorý bude podporovať zvyšovanie kvality odborného vzdelávania na školách s cieľom podpory uplatniteľnosti absolventov škôl na trhu práce.
Návrhy opatrení a legislatívnych zmien v registrácii majetku:
- analyzovať a navrhnúť možnosti ako zrýchliť proces registrácie majetku – znížiť počet úkonov a náklady, priblížiť ho najlepším príkladom zo sveta,
Návrhy opatrení a legislatívnych zmien v ochrane investorov:
- vypracovať analýzu zavedenia inštitútu predbežne záväzného stanoviska pre inštitúcie a vybrané zákony, ktoré najviac ovplyvňujú podnikanie v SR,
Návrhy opatrení a legislatívnych zmien v daňovej povinnosti:
- v legislatívnych pravidlách vlády zaviesť zásadu pre novelizovanie len raz ročne, k 1. januáru pre všetky daňové, odvodové a ostatné zákony, ktoré majú negatívny vplyv na podnikanie, okrem vymedzených dôvodov (v prípade zákonnej iniciatívy ústavných činiteľov, pri právnych predpisoch EÚ so stanovenou lehotou na transponovanie v prípade, že si vyžiadajú mať dátum účinnosti i inom ako v materiáli navrhnutom termíne, v prípade okamžitého riešenia na zastavenie daňových únikov, pri doladení reformy daňovo-odvodového systému, resp. úprave legislatívy za účelom zlepšenia podnikateľského prostredia na základe požiadaviek praxe).
- prehodnotiť harmonogram programu zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov (UNITAS).
Návrhy opatrení a legislatívnych zmien vo vymáhateľnosti zmlúv
Pokračovať vo vytváraní podmienok pre spravodlivé riešenie sporov bez zbytočných prieťahov s cieľom zlepšenia kvality a výkonnosti systému súdnictva, zvýšiť vymožiteľnosť práva úpravou občianskeho súdneho poriadku, najmä zefektívnením procesných postupov vrátane stanovenia lehôt na konanie súdu v príslušnej veci. Zdĺhavá vymožiteľnosť práva v období hospodárskej krízy môže viesť k rýchlemu šíreniu druhotnej platobnej neschopnosti a ohrozovať aj životaschopné podniky. V oblasti obchodného práva aktívne podporovať využívanie alternatívnych metód riešenia sporov a zvýšiť informovanosť podnikateľských subjektov v tejto oblasti.
Návrhy opatrení a legislatívnych zmien pri ukončení podnikania
Ukončenie podnikania je posledným z radu ukazovateľov kvality podnikateľského prostredia. Tento ukazovateľ prezentuje čas a náklady spojené s riešením bankrotu, teda odchodu podnikateľa z trhu. Náklady ukončenia podnikania zahŕňajú náklady na súdne poplatky, ako aj poplatky likvidátorom, právnikom, účtovníkom, atď. V záujme skvalitnenia podnikateľského prostredia a vytvorenia predpokladov pre podporu MSP je potrebné prijať opatrenia na urýchlenie súdnych procesov pri riešení obchodných sporov a likvidácii podniku ako aj prijatie legislatívnych opatrení na zníženie nákladov súvisiacich s ukončením podnikania.
Návrhy opatrení a legislatívnych zmien:
- Iniciatíva Jeremie, ktorú Slovenská republika pripravuje v spolupráci s Európskym investičným fondom je jedným z konkrétnych opatrení na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov k úverom. Do fondov rizikového kapitálu a dlhových nástrojov je alokovaná čiastka 100 mil. Eur.
- Uľahčiť pre začínajúcich podnikateľov prístup k štartovaciemu kapitálu formou poskytovania zvýhodnených úverov resp. záruk, nakoľko bankový systém takýchto klientov posudzuje stále ako rizikových, ide o posilnenie záručných programov SZRB a mikropôžičkového programu NARMSP, pričom v budúcnosti je potrebné pravidelne prehodnocovať potrebu doplnenia zdrojov do týchto programov.
- V záujme zvýšenia pravdepodobnosti prežitia začínajúcich podnikateľov je potrebné vo väčšej miere spájať podporu začínajúcim a malým podnikateľom formou dotácií a mikroúverov s poskytovaním vzdelávacích a poradenských služieb.
- Zlepšenie dostupnosti rizikového kapitálu a navrhnutie nového regulačného rámca pre zvýšenie atraktívnosti využívania rizikového kapitálu pre MSP a realizovať vysvetľovaciu kampaň o rizikovom kapitáli. Vo vyspelých krajinách je značnou pomocou pre začínajúce podniky (seed, start-up) a expandujúce podniky prístup k rizikovému kapitálu. V EÚ dosahuje priemerný objem investovaného rizikového kapitálu za rok úroveň 0,107 % HDP. Na Slovensku je to však iba 0,007 % HDP.
- Analyzovať a odstraňovať nedostatky na slovenskom finančnom trhu. Slovensko sa vyznačuje značnou prevahou získavania zdrojov z bánk. V anglosaských krajinách je významným konkurentom bánk kapitálový trh. Od vzniku kapitálového trhu na Slovensku sme svedkami veľkého úsilia o oživenie trhu. Avšak ani dnes slovenský kapitálový trh nie je miestom dobrých investičných príležitostí, ani miestom na získavanie kapitálu. Kapitálový trh neplnil alokačnú funkciu ani v minulosti. Podniky aj napriek svojej podkapitalizovanosti využívali kapitálový trh na získavanie zdrojov len v minimálnom rozsahu. Podniky využívajú verejný úpis akcií (IPO) cez burzu len sporadicky. Je to spôsobené nedôverou investorov a neprimeranými transakčnými nákladmi na burze.
Zdroj: www.rokovania.sk
