Predkladateľ: Robert Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády SR č. 137 z 20. marca 2013 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre SR v rámci Fázy 3 hodnotení. Jeho schválením sa plní aj Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vláda zaviazala posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania.
Pri tvorbe sa vychádzalo z požiadavky vytvoriť účinnejšie právne predpoklady na predchádzanie a odhaľovanie protiprávnej, resp. protispoločenskej činnosti, a to formou prijímania rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (whistleblowing).
V rámci preventívnej ochrany sa zakotvuje aj povinnosť orgánov verejnej moci a zamestnávateľov s viac ako 50 zamestnancami vytvoriť vnútorný kontrolný systém prijímania a vybavovania oznámení o protispoločenskej činnosti. Rôzne takéto vnútorné systémy fungujú už aj v súčasnosti napríklad vo forme etických kódexov.
Okrem toho sa navrhujú aj následné opatrenia, ktoré chránia zamestnancov voči postihom od zamestnávateľov v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti. Návrh počíta aj s možnosťou poskytovania ochrany nielen na oznámenie korupčného správania, ale aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti.
Dôležitou zmenou pri ochraňovaní zamestnanca pred neoprávneným postihom zo strany zamestnávateľa za podanie oznámenia, bude rozšírenie zákazu diskriminácie aj na zákaz diskriminácie z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Z toho vyplývajú aj následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačného konania, aby sa napravil protiprávny stav alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie, obrátené dôkazné bremeno na strane žalovaného.
Ďalšími zmenami, ktoré si kladú za cieľ motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním sú:
- nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci,
- nenárokovateľná odmena, ak na základe oznámenia došlo k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchaniu inej protispoločenskej činnosti,
- sústreďovanie informácií o problematike tzv. whistleblowingu na jednom mieste,
- jednotná úprava prelomenia povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k podaniu oznámenia a zákazu prenasledovania alebo iného postihu za podanie oznámenia v právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne alebo iné obdobné pracovné vzťahy,
- možnosť utajenia totožnosti osoby, ktorá podáva trestné oznámenie,
- neobmedzovanie výšky náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.
Schválenie návrhu zákona bude mať dopad na podnikateľské prostredie v súvislosti s povinným zavedením vnútorného systému vybavovania podnetov, ktoré by sa týkalo približne 3 400 podnikov.
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. novembra 2014.
